Možno si to len ťažko priznáme, ale pasívne agresívni bývame občas všetci. Niekto sa tak správa výnimočne, niekto pomerne často. Môže to byť naša obrana, prejav únavy alebo reakcia na iný typ manipulácie alebo agresivity.

Občas pasívnu agresivitu použijeme, pretože sa inak s partnerom už nedá hovoriť. Prekračuje nám hranice, aj po opakovanom požiadaní pokračuje vo svojom manipulatívnom alebo inak agresívnom, či zahlcujúcom správaní.

Pasívna agresivita je nenápadná, zväčša nevedomá. Negatívne ovplyvňuje kvalitu vzťahov. Kde je výrazná a používaná na dennej báze, časom ochromí vzťah, vnesie do neho napätie a nespokojnosť.

Najčastejšie ju prejavujeme:

– neodpustením (dávame pocítiť, ako sa ten druhý hrubo previnil, sme dokonalá obeť)
– mlčaním, keď sa žiada reakcia (neodpovedanie na otázky, správy, telefonáty, e-maily)
– ignorovaním a nezáujmom (ktorý má rôzne podoby)
– prepočutím alebo počutím len toho, čo sa nám hodí a narábanie už len s vytrhnutým kontextom
– vyhýbaním sa rozhovorom, zodpovednosti, povinnostiam, dohodám, pravidlám
– nerešpektovaním hraníc toho druhého, neochotou ich chápať
– pasívnym odporom (nezapájaním sa do činnosti, obchádzaním tém a pod.)
– zatajovaním (buď seba alebo informácií)

Pasívnou agresivitou vyjadrujeme náš hnev, zášť, nesúhlas, odpor, opovrhnutie alebo našu pýchu. Avšak skryto a nepriamo. Hnev je však cítiť, vzniká napätá atmosféra.

Rôzne formy pasívnej agresivity využívame preto, že sa cítime ohrozovaní, zranení alebo dotknutí.  Byť otvorene agresívny vyžaduje aspoň odvahu, byť pasívne agresívny je jednoduchšie. Ak chýba odvaha byť priamy, otvorený a úprimný, sú spôsoby, ako dosiahnuť svoje. Volá sa to manipulácia a medzi manipulatívne spôsoby patrí aj pasívna agresivita.

Ako šliapeme vo vzťahoch po úcte a sebaúcte:

– trestaním opustením (odídenie bez vysvetlenia, náhle zrušenie programu alebo odchod zo spoločnej akcie)
– nezáujmom o názory, spoločný program, intímny život…
– nemými prejavmi: výčítavé pohľady, prejavy opovrhnutia, ktoré možno vycítiť, ale nedajú sa dokázať

Pasívnou agresivitou dosiahneme svoje, či už je to pokoj, prejav zlosti na tej druhej strane a tým máme navrch, že my sme tí pokojnejší a tým aj „lepší“, často je využitá aj ako nástroj na citové vydieranie partnera.

Stratégie pasívnej agresivity a rezistencie (odporu):

Hra na mŕtveho chrobáka

Čo to je? Niečo začať a nedokončiť, sľúbiť a potom sa odmlčať, nereagovať, nedávať spätnú väzbu. Predstierať, že neexistujeme, že pre nás neexistuje partner. Ignorácia zraňuje. Zasahuje druhého veľmi hlboko. Dáva však aj informáciu o tom, s kým máme tú česť.

Ignorácia partnera, ktorý má potrebu niečo dopovedať, informovať sa a druhá strana mlčí, je pasívnou agresivitou. Možno partner veľa hovorí, možno sa v tom strácate. Je lepšie mu dať najavo, aká je pravda – ako to máte. „Neviem sa na Teba sústrediť“ alebo „Prepáč, strácam sa v tom, čo vravíš“, „Zaujíma ma, čo hovoríš, prosím buď stručnejší, je to pre mňa komplikované“,  je lepšie ako sa celkom odmlčať a viac nereagovať. Dávate mu tým najavo: „Nestojíš mi za to – si nehodný mojej pozornosti.“ Čiže reagujeme cez naše ego, ktoré súdi a odsudzuje.

Hra na mŕtveho chrobáka býva častejšie cez SMS, email alebo inú, neosobnú komunikáciu. Píšeme si s niekým, chceme sa dohodnúť a druhá strana sa nečakane odmlčí. Nedvíha mobil, neodpisuje na SMS. Niekto zájde tak ďaleko, že si vás rovno vymaže z profilu a tak nie je možné sa na neho nakontaktovať.  V dnešnej dobe sa takto končí mnoho vzťahov. Pre tých, čo nie sú citovo angažovaní, je to ľahšie. Pre tých, čo majú vzťah s takouto osobou, je to šok, vyvolávajúci často búrlivé emócie. Dlho trvá, kým sa s tým, že ho niekto odstrihol a ignoruje, vysporiada. Záleží, aký vzťah mali pred tým, no následky sú vždy bolestivé. Ostáva pocit nedokončenia, nevypovedania, ktorý je ťaživý, zamestnáva to našu pozornosť. Často nutkavo. Objavuje sa hnev, pocity viny, márne hľadáme vysvetlenie.

Nechať na seba čakať

Ak sme s niekým dohodnutý a my meškáme, je slušné informovať partnera. V niektorých prípadoch je dobré podať aj vysvetlenie. Lepšie pochopí situáciu. Časté a dlhé meškanie je prejavom neúcty. Či si to už vysvetlíme a ospravedlníme akokoľvek, prejavujeme tým druhému svoj postoj k nemu. Pár minútové meškanie na prvé rande sa dá ľahšie prijať, ako keď necháme niekoho bez vysvetlenia čakať opakovane, predovšetkým v cudzom prostredí. Môže sa stať, že sa omeškáme, myslite však na toho, kto vás čaká a informujte ho. Ak meškáme domov za rodinou, je dobré im dať vedieť. Prejavujeme tým druhému úctu, rešpekt a záujem o neho, ak sme s ním v kontakte a vie, kedy nás môže očakávať. Ak na seba necháme čakať s prípitkom na oslavu, dokonca oklameme, že už parkujeme a prídeme až o hodinu, je to prejav pýchy a neúcty k druhým. Nemusíme sa čudovať, že aj oni sa časom k nám začnú správať rezervovane, prestanú nás brať vážne a správne si vyhodnotia takéto správanie ako ľahostajnosť, čo je jeden z prejavov pasívnej agresivity. Ruku na srdce, ak nám na niečom naozaj záleží, nemeškáme a ak áno, mrzí nás to a máme potrebu to tým, ktorých sa to týka vysvetliť, ospravedlniť sa.

Nevidím, nepočujem

Možno ste to už zažili. Rozprávate sa s niekým a ten vás akoby počúva, aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá, ale čoskoro zistíte, že vôbec nereaguje na to, čo vravíte? Akoby vás nevidel – nevnímal. Ľudia, čo sú orientovaní na seba a na svoje problémy, často druhých nevedia vnímať, vypočuť si ich. Počúvajú selektívne. Vezmú si len to, čo sa im hodí. Sú akoby uzavretí do svojej bubliny a všetko, čo prichádza z vonku, cenzurujú. Prijímajú len zlomok a to len to, čo ich sito prepustí. Nie je s nimi možná zmysluplná komunikácia. Už vôbec nie otvorená diskusia a skôr, či neskôr sa pri nich začneme cítiť nepríjemne. Začne vás to hnevať, že si z nás ten druhý robí odpadkový kôš. Zaujímanie sa len o seba, ignorácia tých druhých je tiež prejav neúcty a pasívnej agresivity alebo pasívneho odporu. Na pasívnu rezistenciu (odpor) je ťažko reagovať, pretože druhá strana má odmietavý postoj. Nie je ochotná a schopná sa otvoriť komunikácii (úprimnej výmene informácii). V partnerstve sa to môže objaviť, ak poskytneme druhému názor, ktorý mu nevyhovuje, kritizujeme jeho správanie alebo ak máme nároky, ktoré on neakceptuje. Namiesto diskusie a výmeny argumentov, hľadania riešení, prichádza jednoduchšia obranná reakcia – ignorácia, ľahostajnosť a nerešpektovanie požiadaviek. Čiže ide opäť o reakciu, ktorá spadá do pasívnej agresivity.

Ak máte pred sebou osobu, čo vás nepočúva, nerešpektuje alebo vás zraňuje, možno siahnete radšej po stratégii Hra na mŕtveho chrobáka, uzavriete sa, vytvoríte dusno, namiesto jasného vyjadrenia toho, ako to cítite a vnímate. Ak je hnev a napätie medzi vami príliš veľké, je nutný odstup na schladenie, aby skutočná komunikácia mohla v budúcnosti pokračovať. Ignorovaním druhého v ňom však hnev skôr podnecujeme. Nám sa síce uľaví, jemu nie. Je potrebné pokojne povedať, ako to vnímame. Pracovať so svojimi pocitmi a emóciami, nie unikať a vnášať tým napätie do vzťahu.

Aj pasívna rezistencia, čiže odpor, nesúhlas a popretie spadá pod pasívnu agresivitu (zároveň je to obrana ega). Prejavuje sa ľahostajnosťou, nezáujmom (často s pohŕdaním) a postojom JA SOM OK, TY NIE.  Je to zároveň prejav pýchy. Je to prejav ega. Čím viac ega a pýchy je v komunikácii, tým to má negatívnejší vplyv na naše vzťahy.

Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení.

autorka: Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka