K čomu je dobrá párová terapia?
Základným princípom je pomôcť páru porozumieť tomu, čo sa vo vzťahu deje, prečo vznikla situácia, v ktorej sa ocitli. Zaoberáme sa ich vzájomnými nevedomými prepojeniami a škodlivými vzťahovými presvedčeniami. Párová terapia má umožniť premýšľať o vzťahu a pomôcť nahliadnuť, ako vzťah funguje, ako si spoluvytvárajú to, čo teraz žijú. Môže byť nápomocná pri uvedomovaní si toho, čo vlastne chcú a aký vzťah potrebujú, aby boli spokojní. Keď budú partneri schopní si to uvedomiť a spolu o tomto všetkom otvorene hovoriť, tak si budú môcť vytvoriť lepší vzťah, alebo prídu na to, že spolu nedokážu žiť.

Čo robiť, ak partner nechce ísť na párovú terapiu?
Príďte sama. Zväčša vyhľadá vzťahovú poradňu žena. Môže sa stať, že má muž voči tomuto riešeniu výhrady a neraz aj predsudky. Sú za tým zväčša obavy. Oprávnené, pretože sa môže odhaliť, kto kým a ako manipuluje. Kto ťahá za kratší koniec. Ak sa žena vo vzťahu cíti utláčaná, cíti sa menejcenná, závislá od muža a on nejaví záujem prísť, je dobré, ak príde sama. Pracujem s ňou, podporujem v nej zdravé postoje, sebavedomie a ukazujem jej, ako sama dopustí niečo, čo by nemusela. Hľadáme, kde je priestor urobiť zmenu a získať silu povedať si to, čo má na srdci a čo potrebuje bez obáv z odmietnutia, bez obáv, že ohrozí vzťah. Vediem ju, ako byť rovnocennejšou partnerkou a správať sa zodpovedne k sebe aj k druhým.

Čo riešite počas sedenia? Mnohí sa boja ísť aj preto, že sa budú vyťahovať intímne detaily…
Párová terapia má mnoho nástrojov, často neverbálnych, ako odkryť to, čo sa vo vzťahu skutočne deje. Znázornenie často posúva ich videnie a precitnú. Začne ich zaujímať: „Čo teraz?“ Uvedomia si, ako to majú a kam to smeruje. Kto je v skutočnosti nositeľ zmeny a čo je to, čo tam škrípe a čo si žiada nápravu. Ako to prebieha? Úspech je, ak partneri prídu a pokojne vyslovia svoje stanovisko. Vravia to mne ako nezávislej osobe a následne sa pýtam, ako to ten druhý pochopil. Keď si urobíme pár takýchto kôl, zväčša sa mnohé nedorozumenia vyjasnia. Zistia, že doteraz sa neporozprávali o veciach do hĺbky a úprimne. To, že to hovoríte cudzej osobe pred partnerom, má svoje kúzlo a moc. Navyše sa často pýtam, ako to on či ona myslí a čo od toho správania/prístupu očakáva, takže rozhovor ide viac do hĺbky. Mnoho vzťahov funguje zo zvyku, stereotypne a popri prevádzkových povinnostiach. Nemáme čas a kapacitu zaoberať sa vzťahom, partnerom. Nemáme poriadne čas ani sami na seba.

Ako to, že manželstvá kedysi prežívali roky, hoci žiadni pároví terapeuti neboli?
Moja svokra hovorila: „To, čo robíš ty, ľudia kedysi nepotrebovali. Mali okolo seba dosť skúsených ľudí, aby dohovorili mladým, aby vysvetlili, čo nerobia správne. Keď už bolo zle, na konci dediny bola lavička pri kaplnke a tam si nešťastná žena šla sadnúť a občas tam sedávala taká stará pani. Tá si ju vypočula, pochopila, usmiala sa na ňu a ona mala viac síl niesť jarmo manželstva.“ No časy sa zmenili a pribudli profesie, ktoré tu pred sto, dvesto rokmi neboli. Pravda je, že dnes ľudia príliš skoro utekajú zo vzťahov a sú oveľa sebeckejší ako kedysi. Pretože si to môžu dovoliť, prežijú, nedočkajú sa odsúdenia, môžu začať s niekým alebo sami nanovo. Kedysi to však nebolo také jednoduché. Kedysi pristupovali k vzťahom, k manželstvu inak. Bol to záväzok, inštitúcia, ktorá plnila funkcie, často súvisiace s prežitím. Donútila partnerov správať sa zodpovedne a dozrieť, pochopiť, že vzťah je o neustálom rozvoji osobnosti, prehĺbení múdrosti, poznania, lásky a tolerancie.

Čo vlastne ľudia dnes čakajú od vzťahu?
Je to individuálne. Závisí od ich aktuálnych potrieb, životnej situácie, v ktorej sa ocitli, od predošlých skúseností, no najväčší vplyv má miera ich zrelosti, emočnej aj vzťahovej. Ľudí dobieha to, že sa nezaoberajú do hĺbky tým, čo od vzťahu očakávajú, čo je reálne a čo sú len nezrelé a skreslené predstavy. Dnes je čoraz viac takých, čo sa vo vzťahoch chcú cítiť dobre. Očakávajú, že partner bude ich kamarát, milenec, animátor, spoločník alebo aj sponzor. Ak sa nemajú mať dobre, tak radšej nechcú nič. Všetko alebo nič. No vo vzťahoch to tak nefunguje. Vzťahy, najmä tie intímne z nás vyťahujú okrem toho najlepšieho – láska, blízkosť a dôvera – zároveň to najhoršie – naše tiene. A tie vidíme práve na partnerovi, a tak vzniká problém. Objavuje sa napätie, zlosť, podráždenie, vzťahy chladnú, striedajú sa obdobia pokoja s obdobiami búrok. Je to príležitosť uvedomiť si seba, svoj prístup k sebe aj k druhým. Vďaka nepohode máme možnosť meniť sa a stať sa ľudskejšími, zrelšími. Každý na tom, čo vzniká, nesie svoj podiel. Dalo by sa povedať, že každý má svojich 50  percent. Ľudia sa často mylne domnievajú, že oni vnášajú len 10 percent a partner 90. Nie je to však tak, ak sa na ich fungovanie a na to, čo je pod povrchom, pozrieme dôkladnejšie. Vzťah nás učí zodpovednosti, vernosti, úprimnosti, láske, tolerancii, spolupatričnosti, ochote ustúpiť kvôli vyšším cieľom, spolupráci a pochopeniu toho, ako sme jeden pre druhého potrební a dôležití.

Čo sa partneri potrebujú naučiť, čo robiť inak, aby prekonali krízu?
Potrebujú hovoriť o veciach, ktoré sú pre oboch citlivé, niekedy až nevysloviteľné. O svojich potrebách aj fantáziách, za ktoré sa možno hanbia. Niekto je presvedčený, že by toho druhého svojimi nárokmi zraňoval alebo obťažoval. Je nutné vytvoriť v partnerstve bezpečný priestor na rozhovor. Je potrebné, aby hovorili o tom, čo ich skutočne ťaží. Ak nevedia kde začať, vôľa je, ale nedarí sa, vtedy je vhodný čas na párovú terapiu. Nemôžeme očakávať, že uspokojivý, pevný a podporujúci vzťah vznikne sám od seba, napr. lepším výberom partnera. Vytvárať blízky vzťah je umenie a učíme sa mu celoživotne. Je veľkou výzvou a vyžaduje sebapoznanie aj ochotu zabojovať so svojimi tieňmi, vzdať sa mnohých predsudkov, sebectva a tvrdohlavosti.

5 situácií, kedy je dobré vyhľadať odbornú pomoc

1. Do vzťahu sa prikradol chlad
Obrazne povedané, keď sa objaví ľadová doba. Čosi sa udeje a do pokojného spolunažívania prenikne chlad, odstup, nevysvetliteľné ticho a vo vzťahu začne chýbať to, na čom vám záleží a na čom ste vzťah pôvodne budovali. Obaja alebo jeden z partnerov vníma citové ochladenie, nezáujem a ľahostajnosť. Druhý zväčša žiada o väčšiu slobodu, nemôže dýchať a má vyhýbavé správanie, je skôr podráždený, nespokojný, no nevie to vyjadriť tak, aby partnera uistil, že sa nič závažné nedeje. Zväčša je to jeden z príznakov začínajúcej krízy vo vzťahu.

2. Neviete sami prekonať krízu
Ak napriek opakovaným pokusom vyriešiť nedorozumenia viazne zmysluplná komunikácia alebo sa partneri citovo zraňujú a stupňuje sa napätie, čiže ak nevieme prekonať krízu vo vzťahu sami.

3. Rušivý vplyv
Ak do vzťahu vstúpila tretia osoba – milenka/milenec, svokra, ktorá ovplyvňuje vzťah – alebo sa udeje niečo, čo má vplyv na vzťah a jeho fungovanie (výrazné zmeny v práci spojené so zmenou bydliska, krach, ochorenia).

4. Pocit nenaplnenosti a prázdnoty vo vzťahu
Ak máte pocit, že vám vo vzťahu čosi chýba, vzniká nuda, partner sa vám zdá príliš predvídateľný a menej atraktívny ako kamaráti, kamarátky či kolegovia.

5. Dôstojný rozchod/ rozvod
Pomoc terapeuta sa môže zísť aj v prípade, že ste sa rozhodli rozísť a chcete si nastaviť pravidlá. Chcete sa rozviesť v dobrom, s pochopením a férovo.

Ak sa vás téma dotýka, ocitli ste sa v situácii, kedy vás život vyzýva ujasniť si priority a hodnoty, pochopiť hlbšie seba, svoju sebahodnotu, uvedomiť si kde sa nachádzate a čo od seba a života chcete, je vhodná doba si urobiť v sebe poriadok. Buď sami alebo v spolupráci so skúseným psychoterapeutom alebo vzťahovým terapeutom na individuálnom sedení. Ak je váš partner otvorený párovej terapii, príďte spolu, môže vám to pomôcť pozrieť sa na veci inak, nájsť nové možnosti pre seba, váš vzťah.

autorka: PhDr. Radoslava Olajos hlbinná a párová terapeutka, časť rozhovoru bol uverejnený v Novom Čase pre Ženy 29/2020